Štvrtá Priemyselná Revolúcia časť prvá: Zmeny v čase
Človek je fantastický živý tvor, ktorý svojim umom a vynaliezavosťou častokrát posúva celú spoločnosť i niekedy ľudstvo dopredu. Vynálezy, nové patenty, technológie vytvárajú zmeny v čase. Vytvárajú zmeny v spôsobe vedenia života a častokrát si tieto zmeny ani neuvedomujeme. V histórií ich poznáme pod pojomom priemyselné revolúcie. Boli doposiaľ tri a tú štvrtú práve žijeme!
Osobne ma bavia technológie, robím s ními, čítam o nich, ale nepovažujem sa za odborníka na rôzne technológie. Napriek tomu som sa rozhodol napísať na mojom blogu sériu článku o Švrtej priemyselnej revolúcii s označením Industry 4.0. Prečo o tom chcem hovoriť? Lebo mnohí z nás ani netušia, že už ju dva roky žijeme. Že bude meniť náš život v čase a transformovať svet. Verím, že zmení mnoho k lepšiemu. Ale otvorí aj otázky, s ktorými sa bude musieť ľudstvo popasovať. Aby sme jej čo najlepšie pochopili, musíme sa detailne pozrieť na predošlé tri, aký dopad mali na ľudstvo.
Ak by ste teraz zaspali a náhodou sa zobudíte v roku 2030. Svet bude vyzerať diametrálne inak.
Čo majú spoločné para, veda a digitálne technológie?
Predstavujú prvé tri priemyselné revolúcie, ktoré zmenili našu modernú spoločnosť. Rapídne zmeny v čase nastali troma významnými pokrokmi: parný stroj, vek vedy a masovej výroby a začiatok digitálnych technológii. Tieto pokroky zásadne zmenili náš svet.
A práve teraz sa to opakuje, už štvrtýkrát.
Tak sa musíme pripraviť na nové zmeny, ktoré tentokrát poháňajú cloudové technológie, globálne využívanie mobilných zariadení, internet vecí (Internet of Things „IoT“), umelá inteligencia (Artificial Intelligence „AI“), spolu s rastúcim výpočtovým výkonom a nárastom dát. O aktuálnej Štvrtej priemyselnej revolúcii si ešte povieme viac, ale viete ako svet zmenila para?
Možno sa spýtate, kedy je ten zlom, že nástava priemyselná revolúcia? Klaus Schwab, zakladateľ a výkonný predseda World Economic Forum popisuje vo svojej knihe Štvrtú priemyselnú revolúciu takto: „je to objavenie nových technológií a nových spôsobov vnímania sveta, ktoré spúštajú hlbokú zmenu v ekonomických a sociálnych štruktúrach.“
Industry 1.0: Vek mechanickej výroby
Jeden z kľúčových momentov ľudstva bolo objavenie väčšieho využitia pary. Od roku 1760 s príchodom parného stroja, začala para poháňať všetko od poľnohospodárstva až po textilnú výrobu. Spoločnosť bola dovtedy prevažne agrárna. Sústreďovala sa najmä okolo poľnohospodárstva. Ale s parnou silou tieto agrárne spoločnosti ustúpili väčšej urbanizácii. Svet sa začal spoliehať na parnú energiu a obrábacie stroje. Para výrazne prehovorila aj do mobility. Parné ľode a železnice spôsobili revolúciu v tom ako sa ľudia rýchlejšie premiestnili z bodu A do bodu B. A čo bolo nové centrum komunitného života? Továreň.
Život v továrni bol v tých časoch ťažký. Mnoho pracovníkov pracovalo v ťažkých podmienkach, častokrát aj 14-hodinové smeny. Pritomná bola aj decká práca. Takéto podmienky vydržali až do konca 20. storočia. Postupná industrializácia vytvorila strednú triedu kvalifikovaných pracovníkov. Spustil sa veľký rast miest, rástli mnohé priemyselné odvetvia rýchlejšie ako kedykoľvek predtým a s ním aj ekonomiky.
Industry 2.0: Vek vedy a masovej výroby
Život a mnohé veci sa zrýchlili nástupom mnohých vynálezov. Prišli prvé benzínové motory, prvé lietadlá, alebo chemické hnojivá. Všetky vynálezy nám pomohli ísť rýchlejšie a urobiť viac ako dovtedy. Vedecký pokrok sa neobmedzoval iba na laboratória. Vedecké princípy boli prenesené priamo do továrni. Jeden z kľúčových vynálezov v rámci továrni bola montážna linka, ktorá poháňala efektívnejšie masovú výrobu. Začiatkom 20. storočia spoločnosť Henry Forda vyrábala prelomový Ford Model T – automobil s benzínovým motorom vyrobený na montážnej linke v jeho továrni.
Ľudia čoraz viac nasledovali nové pracovné možnosti a opúšťali svoje vidiecke domovy, aby sa presťahovali do miest a za prácou v továrňach. Len pre predstavu v roku 1800 žilo iba 6% ľudí v mestách v USA, zato v roku 1900 počas Druhej priemyselnej revolúcie už žilo v amerických mestách 40% populácie. Spolu s rastúcou urbanizáciou vynalézy ako elektrické osvetlenie, rádio a telefóny zmenili spôsob, akým ľudia žili a komunikovali. Pre ľudí tej doby to musel byť nový, moderný, pokrokový svet. Koľko im tá „modernosť“ vydržala? 50 alebo 60 rokov? Každopádne na tú dobu to musela byť zásadna zmena života. A tú zásadnu zmenu života žije aj naša generácia, práve teraz! Ale ešte nepredbiehajme, pred nami je..
Industry 3.0: Digitálna revolúcia
Myslím, že práve v tejto priemyselnej revolúcii sa mnohí z nás nájdu, lebo ju do veľkej miery zažili. Užívame si naplno internet, alebo nejaké smart zariadenie, na ktorom si možno čítate aj tento článok. Počnúc 50. a 60. rokmi minulého storočia priniesla Tretia priemyselná revolúcia polovodiče, sálové počítače, osobné počítače a internet – hotovú digitálnu revolúciu. Veci, ktoré boli predtým analógové sa transformovali na digitálne technológie. Napríklad starý televízor, ktorý ste si naladili, pričom anténa (analógová) bola nahredená napríklad tabletom pripojeným k internetu, kde si pozeráte streamované filmy digitálne.
Prechod od analógových elektronických a mechanických zariadení k všadeprítomnej digitálnej technológii dramaticky zmenil priemyselné odvetvia. Nové informačné technológie, nové hardwarové zariadenia začali doslova automatizovať výrobu a transformovať aj globálne dodávateľský reťazec. Prišla úplna zmena pracovného trhu, ľudia si začali zarábať na seba tým, že „ťukali do bedni“ (ako hovorí moja babička). Vznikli tisícky nových pracovných pozícii a ďalšie nové pracovné pozície prinesie súčasná, Štvrtá priemyselná revolúcia. Len musíme byť nato pripravení.
Industry 4.0: Už ju žijeme!
Každá zo spomenutých troch priemyselných revolúcii spôsobila veľkú zmenu života. Hovoríme o veľkej spoločenskej transformácii. Život prešiel z farmy do továrne a so zavedením strojárskej výroby sa ľudia presťahovali z vidieka do mesta. Spôsob, akým ľudia žili a pracovali sa zásadne zmenil s objavom elektriny a masovej výroby. A posledná digitálna revolúcia znemila každé odvetvie a opäť zmenila spôsob, akým ľudia žijú, pracujú a komunikujú.
Pýtate sa, kde sme teraz?
V tejto chvíli sa mnohé technológie, o ktorých ľudia snívali v 50. a 60. rokoch minulého storočia stali realitou. Pomaly ale iste smerujeme k lietajúcim autám: nemecký Lilium výrobca eVTOLov dodá saudskoarabským aerolíniam prvých 100 eVTOL Jetov do reálnej prevádzky. Máme tu už roboty v mnohých formách. Navyše je tu genetické sekvenovanie, umelá inteligencia, miniaturizované senzory, väčšie využitie 3D tlače a mnoho iného. O tom neskôr. Kľúčová idea tejto priemyselnej revolúcie je v technologickej synergii. Ak dáte mnohé z týchto technológii dokopy, tak inovácie budú neočakávané a prekvapivé.
Toto je Štvrtá priemyselná revolúcia o ktorej si povieme viac aj v ďalšej časti. Ďakujem.
S úctou,
Martin
Zdroje:
