VEĽKÝ MUŽ MILÉNIA
Tento článok bude osobnejšieho charakteru, ale mám vnútornú potrebu ho napísať. Ako praktizujúci katolík, tradicionalista a rojalista vnímam pápeža Benedikta XVI. za jedného z najväčších postáv milénia, ak nie tú skutočne najväčšiu. A dôvod prečo píšem tieto riadky je aj ten, že nechcem, aby si ho ľudia pamätali, iba ako pápeža, ktorý odstúpil z pápežského stolca. Mal ďaleko väčší vplyv na svet a hlavne formovanie Katolíckej Cirkvi a implementácie Kristovho učenia do života Cirkvi a samotných veriacich. Verím, že jeho odkaz sa bude niesť v Cirkvi mnoho storočí, lebo vskutku je na čom stavať. A ľudia, ktorí nechápali jeho pontifikát, s odstupom času pochopia jeho významu.. prečo si ho ten Hore vybral za nástupcu svätého Petra. Úplne aj rozumiem tej negatívnej PR z ateistického antropologistického prostredia voči jeho osobe (nálepky „panzerkardinál“ a podobných nezmyslov), nuž diskutovať s najväčším teológom, azda v celých cirkevných dejinách, muselo byť pre nich frustrujúce. V čom bol a bude jeho veľký odkaz?
„Som len skromný robotník v Pánovej vinici“
Mnohí slováci vrúcne spomínajú na pápeža Jána Pavla II. Polský brat, úplne tomu chápem. Bol to pápež Ján Pavol II., ktorý si vtedajšieho kardinála Jozefa Ratzingera vybral ako kľúčovú postavu k formovaní katolíckej náuky v Cirkvi a bol to pápež Ján Pavol II., ktorý stopol jeho odchod z Vatikánu, keďže pápež Benedikt XVI. vtedy ešte ako kardinál sa chcel stiahnúť a písať knihy v ústraní. Pápež Ján Pavol II. tušil, aké má Pán plány s Benediktom XVI. a akým veľkým požehnaním môže ešte byť pre Katolickú Cirkev. A skutočne aj bol!
Nastavil benchmark, ako má vyzerať pravá katolícka svätá omša
Mnohí vyzdvihujú jeho obrovskú teologickú kapacitu v jeho knižných dielach.. k nim sa ešte dostanem. Ale ja vidím jeho najväčší odkaz v niečom inom. Ak chcete pochopiť silu viery, najlepšie ju pochopíte na svätej omši. Nemôžte prehlbovať vieru v Boha, ak ju nepraktizujete na sv. omši. Je to nemožné! Tam sa stretávate s Kristom a žijete vieru v spoločenstve aj s inými bratmi a sestrami. Vieru je nemožné prežiť v samote, vieru treba žiť s ostatnými. Pápež Benedikt XVI. vedel aká je kľúčová kvalita sv. omše pre veriaceho človeka a začal ju kreovať v jedno veľké a pravoverné umelecko-duchovné dielo. Pripomeňme si jeho celebrovanie sv. omše z Baziliky sv. Petra.
Návrat latinčiny
Povolil opäť väčšiu implementáciu latinčiny. Áno, latinčina je stáročia liturgickým jazykom, iba po 2. Vatikánskom koncile sa umožnilo nasadenie národných jazykov. Súhlasím, nemusí byť celá sv. omša v latinčine, ale prvok latinčiny by mal byť zachovaný na sv. omši. Na Slovensku je minimum latinčiny na sv. omšiach. Osobne, z tohto dôvodu chodím v Bratislave k františkánom, pretože u nich ju počujem a tá omša je vždy tip top! Názor, že latinčina je niečo staromódne a prežitok, mi dvíha tlak na 200. Je to nepochopenie teologického učenia. Sv. Augustín povedal, ak diabol počuje latinčinu, trasie sa, má strach. Preto latinčina rozhodne patrí na katolícku sv. omšu, ako ju vidíme v prípade celebrovania pápeža Benedikta XVI. Ak nevieme povoliť mladým kňazom slúžiť omšu v latinčine, ktorí by aj chceli služiť, povoľme aspoň Otče Nás spievať počas prikázaných sviatkoch v latinčine „Pater Noster„. Ja by som išiel ešte ďalej. Počas veľkých sviatkov by som spieval aj Credo In Unum Deum.
Ešte budem troška kritický, odpuste mi. Čomu úplne nerozumiem v slovenských reáliách sv omši, sú tie gitary, bubny, potlesky, behanie s mikrofónom k veriacim a pod. Videl toto niekto na sv. omšiach celebrovaných pápežom Benediktom XVI. alebo aj súčasným pápežom Františkom? Nie. Tak potom prečo si protestantizujeme našu katolícku sv. omšu? Na katolíckej sv. omši nemá čo robiť hranie na gitarách. Kto si chce vyhrávať na gitarách, tak nech si vyhráva na stretkách, v pastoračných centrách, ale nie počas sv. omší. Hrať sa má orgánová hudba, pesničky z Katolíckeho spevníka, alebo gregoriánske chorály – áno, to je katolicizmus. Ak sa vie niekto naučiť „Jesus Remember Me“ alebo „Privítajme Pána v tomto chráme“, tak sa vie naučiť aj Adoro Te Devote (hymnus Tomáša Akvinského), Tantum ergo Sacramentum (v názvoch som dal prelinky na skladby), alebo moju obľúbenú Salve Regina (video z pohrebu cisára Otta von Habsburga zo Stepahnsdomu):
Pápež Benedikt XVI. zaviedol (alebo navrátil) do sv. omši mnoho kľúčových detailov. Napríklad väčší význam dostalo okurovanie s kadidlom. Okuruje sa sväté písmo, kríž, oltár, samotný kňaz pred premieňaním a aj veriaci. Má to hlboký duchovný význam. Ak sa ľudia modlia k Bohu, modlitba by mala smerovať hore. A čo sa vznáša hore? Je to dym. Zaviedol rôzne úkony hlavou, poklaky, to všetko má svoj význam na sv. omši. Robil tzv. „minútku“ ticha po homýlii (kázeň). Veriaci by mali dostať čas nad kontemplovaním textu z kázne. Občas, niektorí kňazi ani neprídu z ambóny k stoličke a už vyznávajú vieru, hovorím si „kde sa ten Chlap tak ponáhla.“ Benedikt XVI. zmenil konečne správne aj konsekračné slová v modlitbe „Kristus sa obetoval za mnohých“ a nie „za všetkých„, ako to bolo dovtedy. Ten, kto v neho neuverí ani na smrteľnej posteli, nemôže byť spasený. Je to fakt – treba si naliať čistého vína. S Kristom boli ukrižovaní ďalší dvaja, iba jednému povedal „Dnes budeš so mnou v raji„, bohužiaľ ten druhý v neho neuveril. Ak niekto ohlasuje, že všetci budú v nebi, je to nezmysel.
Naozaj vrelo odporúčam si pozrieť jeho Holy Mass (sv omša) na YouTube, ako má katolícka omša vyzerať. On nastavil benchmark svätej omše a som nesmierne rád, že súčasný pápež František ide v tomto jeho šlapajách a na sv. omši nič nemenil. Iba Františkové nové motu proprio Traditiones Custodes mu nevyšlo, ale o tom inokedy. Osobne aj v 36 rokoch veľmi rád chodím na sv. omšu, teším sa vždy na Nedelu a je to taká bázeň. Tam nič nebolí, nič netrápi človeka. Ako by povedal svetský psychológ, „je to dobrá psychohygiena„.
Výborná príprava kňazov
Už budem stručnejší, sľubujem. Myslím, že osobnosť pápeža Benedikta XVI. môže byť aj veľkou vzpruhou pre duchovné povolania a aj pre súčasných kňazov. Veľmi si zakladal na príprave ku kňazskej apoštolskej ceste a oddanosti ku Kristovi. Za jeho pontifikátu „vyrástlo“ aj mnoho dobrých kardinálov. Teraz budem troška subjektívnejší, americký kardinál Burke, ktorého som zažil osobne v Bratislave, keď celebroval tridentskú omšu. Veľká fantázia! Výborným teológom a takou školou Benedikta XVI. je kardinál Sarah z Afriky. Ostrihomský arcibisku a kardinál Péter Erdo. Krátka vsuvka. Keď som prvýkrát navštívil krásnu ostrihomskú baziliku sv. Adalberta.. som išiel na kupolu a dole bol obchodík so suvenírmi. Čo myslíte, koho knihy sa tam najviac predávali? Bolo tam asi 6 kníh Benedikta XVI., hovorím si „tu vedia, čo čítať“. Na Slovensku si veľmi cením teologickú vedomosť a pastoračnú činnosť biskupa Haľka. Mňa napríklad spovedal raz pred sviatkami na Hlavnej železničnej stanici. Čudné? Prečo? Kristus vie byť všade prítomný, len treba k nemu prísť. Skvelým teológom je aj žiak Benedikta XVI. jeho osobný tajomník a arcibiskup Georg Ganswein. Pochádzam z levickej farnosti a odtiaľ za 10 rokov vyšlo snaď 8 kňazov, ale vskutku kvalitných kňazov, úžasných Apoštolov Cirkvi. A som nesmierne vďačný, že niektorých aj osobne a vrúcne poznám.
Druhý Tomáš Akvinský
Už počas pontifikátu dostával pápež Benedikt XVI. prezývku veľkého teológa Katolíckej Cirkvi, že je „druhý Tomáš Akvinský“. Začo môže byť cirkev skutočne vďačná (a nielen cirkev) je teologická kapacita a múdrosť Benedikta XVI., ktorú je vidieť v jeho knihách. Sú to skutočne majstrovské diela. Jeho obrovský dar chápať Kristovo učenie a reflektovať ho do súčasnej zložitej doby. Musím spomenúť jeho dielo Úvod do kresťanstva, čo je veľké teologické dielo. Povinnou jazdou pre každého katolíka je jeho knižná trilógia Ježiš Nazaretský, kde do detailov rozoberá život Syna Božieho. Pre možno neveriaceho človeka vrelo odporúčam knihu Konflikt v modernej kultúre a dilema viery v súčasnom svete, kde ponúka svoje veľké myšlienky pre pozicioning viery v súčasnom modernom svete. Takto pekne opísal vzťah veriaceho k digitálnym technológiám „Dnes sme povolaní objavovať v digitálnej kultúre symboly a metafory, ktoré sú pre ľudí výrečné a môžu nám pomôcť hovoriť súčasnému človeku o Božom kráľovstve“ (z 28.2.2011). Mal nadčasové myšlienky aj k ekonomickým témam, vzťahu zamestnávateľ vs zamestnanec, bol veľkým zástancom tradičnej rodiny ako základnej bunky zdravej spoločnosti. Ale nikdy nesiahal na katolícku dogmu a nechcel modernizovať Kristové učenie. Cirkev môže modernizovať iba komunikačný kanál jeho učenia, nie jeho dogmu. Dokázal neskutočne formovať svoje myšlienky tak, by ich jednoducho každý pochopil.
Buďme vďačný za tohto Veľkého Muža Milénia, ktorý dokázal v tme vidieť svetlo a jasne ho definovať. Verím, že jeho silný odkaz pontifikátu pretrvá v Katolíckej Cirkvi naveky. A snaď možno dokáže aj osloviť ľudí, ktorí ho nepoznajú.
